Veď už sú o chvíľu Vianoce! (smiech) Mala som skvelé, dovolenkovo-pracovné, rodinné leto. To je presne tá kombinácia, na ktorú som roky naučená a milujem ju. Veľmi sme si to s rodinou užili a popritom som pracovala. Vedela som si to časovo skĺbiť, čiže keď som nakrúcala na východe, išli sme všetci na našu milovanú Domašu, alebo keď som pracovala na strednom Slovensku, boli sme na našej chate. Vždy si to viem pospájať tak, aby sme boli všetci spokojní.
Po dlhej pauze ste sa znovu vrátili na obrazovku, ale v inom formáte. Kedy prišlo rozhodnutie, že sa na spravodajskú stoličku už nevrátite?
Stále som v spravodajstve, neodišla som z neho, ani to neplánujem. Mám tam pre svoju prácu vynikajúce podmienky. Mala som zdravotné komplikácie, ktoré sa natiahli, ale v každej situácii, aj v tej ťažšej, sa snažím hľadať niečo pozitívne. Ten nadhľad, ktorý som po 25 rokoch intenzívnej spravodajskej práce vďaka pauze dostala, mi dal priestor uvažovať nad vecami, ktoré som v sebe nosila dlhšie. Celé tie roky som dávala tvár najťažším a najkomplikovanejším politickým aj spoločenským témam a nadobudla som pocit, že mi chýba zviditeľňovanie odborníkov alebo šikovných talentovaných ľudí, ktorých máme na Slovensku veľa. Práve takí mi v mediálnom priestore chýbali. Celkovo som mala pocit, že sme ako krajina veľmi silno konfliktná, a vnímala som to tak, že chcem vidieť Slovensko viac ako krajinu talentu, a nielen konfliktu. Záleží mi na našom smerovaní, lebo tu žijem, a tie dlhé roky cez svoju prácu komunikujem aj spoločenskú klímu a udalosti. Moderovala som osem parlamentných volieb, to je samo osebe dlhý časový presah. Nikde som však nenachádzala prácu s talentom a so šikovnými ľuďmi, ktorí sú naša budúcnosť. Toto mi prišlo ako vhodný moment. Mala som chuť nebyť už v štúdiu, kde som mohla sedieť, ak by sa niečo zásadné neudialo, možno až do dôchodku. (smiech) Som odvážny, veľmi tvorivý typ človeka, ktorý ak sa pre niečo nadchne, nepozná limity. Zároveň vnímam svet veľmi farebne, takže v istých životných etapách potrebujem zmenu.
Myslela som tú reálnu stoličku, na ktorej ste tie dlhé roky sedeli. Nechýba vám?
Sama som prekvapená, že mi vôbec nechýba. (smiech) Práve naopak, som úplne nadšená z toho, čo momentálne robím, pretože stretávam fantastických, šikovných, prajných a talentovaných ľudí. Nielen mladých, ale aj moju generáciu a seniorov. A to v tejto zvláštnej dobe vnímam ako privilégium. Ten markizácky „vibe“, ktorý aj ja roky reprezentujem, sa mi zrazu veľmi intenzívne vracia, a to som v štúdiu nezažívala. Navyše vôbec nevnímam, že je niečo navždy, lebo život je plynulý a na konci dňa môže byť všetko úplne inak. Nepovedala som, že navždy odchádzam a nikdy sa nikam nevrátim. Sú aj rôzne mimoriadne relácie, ktoré dlhodobo moderujem… Jednoducho som mala chuť ísť do svojho projektu. Je to risk, ale sama som mimoriadne prekvapená takou obrovskou pozitívnou spätnou väzbou. Takže som veľmi rada, že sa viem odvážiť aj na takéto neisté kroky. Odvaha sa mi vždy vyplatila.
