Čiže môžem niečo podarovať, potom si poviem, že sa mi nepáči správanie, beriem si to späť?
Presne tak. To sú prípady, keď je všetko v poriadku pred darovaním a po darovaní, no po rozhodnutí o povolení vkladu, čiže zmene vlastníckeho práva, sa osoba začne inak správať voči darovanému. V takom prípade darca môže požadovať dar späť. Máme premlčaciu trojročnú lehotu, keď to treba riešiť. Obdarovaný môže tiež dar neprijať.
Má darovacia zmluva väčšiu váhu ako dedičské konanie?
Áno, dedičské konanie vlastne nastupuje až po smrti, čiže čo sa deje za života, nejakým spôsobom nemá byť napadnuteľné dedičmi, pretože je to vôľa zosnulého, v tom čase ešte žijúceho.
Aké sú najčastejšie problémy alebo rodinné situácie, keď sa začína dedičské konanie?
Príslušný notár zisťuje majetok, zvoláva pozostalých, oslovuje ich, spraví pojednávanie a na pojednávaní sa rieši, či je nejaká predstava o tom, ako by sa to dedičstvo malo rozdeliť medzi pozostalých, alebo nie je. Aj keď sa uzatvorí dohoda medzi dedičmi, treba si naozaj dávať pozor, čo sa podpisuje, lebo často môže nastať situácia, že sa nejaký z dedičov vzdá svojho podielu v prospech iného dediča iba na základe prísľubu, že áno, teraz to spravme, nech sa dedičské konanie rýchlo ukončí, a potom sa vyrovnáme, ale potom sa veľakrát už nevyrovnajú.
Je usporiadanie majetku ešte pred smrťou tou najlepšou voľbou?
Určite je to najefektívnejšie, pretože je to v súlade s vôľou zosnulého. Či už je to v súlade s predstavami dedičov, je otázne. Najlepšia voľba je spísanie závetu, pretože pri darovaní sa môžu okolnosti zmeniť a je jednoduchšie napísať si nový, aktuálnejší závet než to, aby som potom rozporoval darovanie a žiadal dar späť.
