Profesor Adriano Lameira z anglickej University of Warwick vo svojej novej štúdii tvrdí, že bozk je pozostatkom z našej evolučnej minulosti. Pred miliónmi rokov bolo ľahké cucanie s vyšpúlenými perami základnou formou starostlivosti o telo, aby sa z kožucha odstránili kliešte, vši, odumretá koža a nečistoty.
Profesor si myslí, že táto činnosť našich chlpatých predkov sa vykonávala po celom tele a končila kontaktom pier s ústami druhého. Nakoniec sa starostlivosť o celé telo vytratila, zostal len kontakt úst s ústami.
Stal sa tým, čo dnes poznáme ako bozk. „Hygienický význam starostlivosti sa v priebehu evolúcie človeka znížil v dôsledku straty srsti. Záverečná fáza bozkávania nakoniec zostala,“ uviedol Lameira.