Ťažké mesiace
Herec s chorobou bojoval dlhý čas a chvíľami vzbĺkli plamienky nádeje na to, že opäť bude dobre. Tie však náhle vyhasli vo februári tohto roka, keď Marcel naposledy vydýchol.
„Odišiel na jar. V pokoji. Odchádzal dlho, ale s takým pokojom aj s humorom. Bolo to niečo nevídané. Napriek tomu, že ho poznám asi od desiatich rokov, nikdy sme sa nekamarátili. Až rakovinka, ako ju volal, nás spojila. Keď som sa s ním bola rozlúčiť v Kremnici, lebo sme vedeli, že už sa blíži moment, keď pôjde za dúhou, čakal ma ,načančaný‘, navoňaný, drobný, krehký, krásny,“ zaspomínala herečka na ťažké chvíle. „Priľahla som si do jeho postele, o ktorej sa hovorí “smrteľná”. Ale ona bola mäkkučká, šuchotavá perina. Tam sme sa pritúlili a ja som ho hladkala po tvári. Strašne, strašne dlho. Mal zavreté oči a usmieval sa. Aj ja som sa usmievala. Veľmi som sa sústredila na to, aby som si ten moment a pocit na ruke navždy zapamätala. Také to bolo jedinečné. Mám to ten pocit v dlani dodnes.“
„A tak sme tam ležali a aj mlčali a potom mi rozprával, čo sa bude diať, keď odíde. Aká bude rozlúčka, čo sa tam bude diať a ako treba prísť oblečený. A že či mu na rakvu nezoženiem dúhovú vlajku. Dodala som. Mal presne poverených ľudí, ktorí všetko vedia a zariadia. Potom som mu zjedla tri Kofily. A o nejaké dve hodiny som už musela ísť za rodinou. A to vám poviem…niekoľkokrát som sa vrátila na tú posteľ. Nie je ľahké odísť od človeka, ktorý sa ide premeniť na dúhu. Nechať ho tam a naposledy ho objať. A snažiť sa neplakať napriek tomu, že je všetko v poriadku, že všetko bude v poriadku. Mať istotu, že toto je to odchádzanie, aké by si zaslúžil každý. S tou vierou, humorom, odhodlaním, pokojom, vďačnosťou za všetko pekné, čo človek prežil...“ opisuje posledné spoločné chvíle Kristína.
„Keď som odchádzala z izby, už sme sa na seba nepozreli. Bolo to smutné. V aute som sa vyplakala, utrela slzy, vyfúkala tony sopľov a s úsmevom vyrazila domov za rodinou. Na rozlúčku, ktorú nazval Oslava života, som ísť nemohla kvôli práci,“ vysvetlila herečka. „Prázdnu krabičku mám doma vystavenú na poličke. Trochu tam ostalo. Trochu prachu, asi toho ktorým si a na ktorý sa obrátiš, či ako sa to. To je asi on. Ale tá krabička je veľmi významná. A ďakujem Marcelovej rodine, že sa so mnou podelili," dodala na záver.
