„Slúžil od roku 2014, keď skončil pre vysoký vek, užíval si starobu u nás na dvore. Bolo to samozrejmé, keďže to bol môj pes a ja som ho len vypožičal na účely policajného zboru,“ hovorí šikovný psovod, ktorý bol s Maxom nerozlučná dvojica. Boli spolu v práci, ale aj keď mal Patrik voľno. „Veľmi mi prirástol k srdcu najmä kvôli svojej dobrej povahe a šikovnosti,“ doplnil policajt.
Odin v šľapajach otca
Maxo sa dožil 12,5 roka. Posledné dva týždne ho už vôbec neposlúchali nohy. Keď psík uhynul, prišli k Patrikovi takmer všetci psovodi z kraja, ktorí boli vtedy na majstrovstvách v špeciálnej kynológii, a usporiadali dojímavú rozlúčku. Paťo mu dokonca vyrobil rakvu, do ktorej umiestnil jeho popol a na vrch položil slovenskú vlajku. Potom mu kolegovia počas spustených majákov zasalutovali.
„Pochoval som ho na svojom pozemku, je to najmenej, čo som pre neho mohol urobiť. On by za mňa iste aj život dal,“ myslí si Tirala, ktorý naďalej pracuje so psíkmi. Jedným z nich je aj Maxov potomok Odin, ktorý je zameraný na výbušniny a drogy. Práve s ním sa zúčastnil na olympiáde v Paríži, kde dohliadali na bezpečnosť.
