Dojímavé slová kolegov
Ignác bol mäsiarom telom i dušou, pričom toto náročné remeslo má v rodine dlhoročnú tradíciu. Farmárčeniu, chovu zvierat i mäsiarčine sa vo veľkom venoval už za čias prvej Československej republiky jeho starý otec. Rodina však o pôdu i majetky v okolí Zohora prišla pri znárodňovaní a kolektivizácii. V remesle však pokračovala aj za socializmu. Otec Bertoviča pracoval v mäsokombinátoch v Malackách i v Bratislave. Popritom si mäsiarstvom privyrábal aj doma v Lozorne. I keď len v menšej miere, tak, ako to bol vtedajší režim ochotný strpieť.
„Mali sme doma nejaké zvieratá a otec pre známych organizoval zabíjačky. Pomáhal som mu pri nich už ako dvanásťročný,“ zaspomínal si Bertovič pred pár rokmi pre Trend. V tom čase ho bavili skôr autá, motorky či futbal. No musel akceptovať rozhodnutie otca, že sa pôjde učiť za mäsiara. „Až neskôr som to ocenil, lebo mäsiarskym remeslom sa dá celkom dobre uživiť rodina,“ doplnil.
Spoločnosť dokázali udržať dlhé roky a pochváliť sa môžu niekoľkými oceneniami. Tým najväčším je však priazeň spotrebiteľov, ktorí na šunku a ďalšie lahodné výrobky od Bertoviča nedajú dopustiť. Jeho nečakaný skon zasiahol aj ostatných ľudí z fachu.
