Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o tom informovalo na svojom webe. "ESĽP vo svojom rozsudku konštatoval, že slovenské orgány nevyvinuli dostatočné úsilie na to, aby preskúmali všetky relevantné aspekty prípadu a neuskutočnili účinné vyšetrovanie. Súd poukázal na to, že sťažovateľka už v počiatočnom štádiu uviedla, že v Spojenom kráľovstve bola identifikovaná ako obeť obchodovania s ľuďmi a podrobne popísala svoj prevoz, pobyt a repatriáciu," vysvetlilo MS. Ako ďalej uvádza, nízky vek a sociálna zraniteľnosť sťažovateľky mali byť pre slovenské orgány jasným signálom, že môže byť obeťou obchodovania s ľuďmi a malo byť na základe toho zahájené dôkladnejšie vyšetrovanie.
ESĽP ďalej kritizoval dĺžku konania, ktoré sa ťahalo od roku 2012 a bolo definitívne ukončené až v roku 2021 rozhodnutím Ústavného súdu SR. "Súd uznal, že slovenské orgány nedodržali svoje povinnosti podľa článku 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý zakazuje otroctvo a nútenú prácu a že vyšetrovanie nebolo dostatočne dôsledné," ozrejmilo MS.
Na základe zistení ESĽP sťažovateľke priznal odškodné vo výške 26.000 eur za nemajetkovú ujmu a 15.000 eur za trovy konania, hoci pôvodne požadovala oveľa vyššiu sumu.