Komisia v 50-stranovom dokumente konštatuje, že niektoré cirkvi sa problému zneužívania venujú a informujú o ňom už viac ako jednu generáciu. Najmä v Afrike alebo Ázii sa však tento problém ešte nestal témou pre verejnú diskusiu.
Komisia, ktorá je orgánom Vatikánu, vo svojej správe poukazuje aj na nedostatok transparentnosti v rámci samotnej Rímskej kúrie. Dikastérium pre náuku viery, ktorého disciplinárna sekcia má v gescii najzávažnejšie prípady sexuálnych trestných činov, je napríklad v správe kritizované okrem iného za nedostatok údajov a neprehľadnosť kánonických postupov.
"Netransparentnosť len podporuje nedôveru veriacich a najmä obetí," upozorňuje správa. Správa zdôrazňuje "potrebu urýchliť proces odstraňovania previnilcov z funkcií". Nešpecifikuje však, či sa tento proces má uskutočniť už v prípade podozrenia alebo až po skončení súdneho procesu.
