Podľa politológa z kanadskej Western University Matthewa J. Leba bude záležať najmä na tom, ktorý z kandidátov dokáže priviesť k volebným urnám viac svojich voličov. "Tu už takmer neexistujú voliči, ktorí by sa rozhodli prejsť od jedného kandidáta k druhému. Mnohí sú však na pomedzí toho, či hlasovať vôbec pôjdu, alebo nie. Zvíťazí preto ten kandidát, ktorý ich dokáže presvedčiť, aby mu odovzdali hlas," vysvetlil Lebo. "Pokiaľ (demokratka) Kamala Harrisová získa aspoň tri kľúčové štáty, v ktorých v roku 2020 vyhral (americký prezident) Joe Biden - Wisconsin, Michigan a Pensylvániu -, stane sa prezidentkou. Pokiaľ získa tieto tri štáty (republikán) Donald Trump tak ako v roku 2016, stane sa znovu prezidentom on," doplnil kanadský politológ.
Analytik AMO tvrdí, že najdôležitejším štátom bude Pensylvánia, ktorá má v zbore voliteľov najvyšší počet delegátov spomedzi týchto siedmich štátov. "Dovolím si tvrdiť, že ten, kto zvíťazí v Pensylvánii, vyhrá aj Biely dom... Nedovolím si ale odhadnúť výsledok," vyhlásil Jungwirth. Podľa jeho slov by Trump k víťazstvu v spomínaných štátoch potreboval presvedčiť voličov, že je to práve on, kto dokáže zastaviť infláciu a zlepšiť stav americkej ekonomiky. Pokiaľ sa mu to nepodarí, mal by byť schopný aspoň odradiť voličov demokratov a nerozhodných voličov od účasti vo voľbách.
Harrisová zasa potrebuje presvedčiť dostatočný počet stredových voličov, že je kandidátkou s vlastnou platformou a programom a že nepokračuje len v agende Joea Bidena. Pokiaľ však nezmení svoj postoj k vojne v Pásme Gazy a k podpore Izraela, podľa Jungwirtha by demokrati mohli prísť o Michigan s rozsiahlou arabsko-americkou menšinou.
