Uplynuli týždne plné strachu a zmätku. Caprise situáciu opísala, ako keby žila život niekoho iného, nútená dôverovať úplne cudzím ľuďom. V tom čase sa dokonca dozvedela, že má priateľa, s ktorým bola už niekoľko mesiacov.
“Moja rodina mi medzitým ukazovala množstvo fotiek a rozprávala mi nespočetné detaily o mojom živote. Všetky tie veci, ktoré tvoria človeka. Ja som k nim však necítila žiadne spojenie. Aj keď som sa snažila navonok vyzerať pozitívne, vnútri som cítila hnev a frustráciu. Kedykoľvek spomínali na staré časy, cítila som sa ako podvodníčka. Ale pomaly som začala prijímať svoju novú realitu,“ povedala ďalej Caprise, ktorá sa rok po strate pamäti vrátila na univerzitu, ktorú však musela po pár mesiacoch ukončiť. Prekonala totiž ďalší menší epileptický záchvat.
“Nasledujúcich 18 mesiacov som pracovala ako servírka, než som sa v roku 2014 kvalifikovala ako osobná trénerka. Vtedy už dokázala moje záchvaty zvládnuť liečba. S priateľom sme sa vzali v roku 2017, no o dva roky neskôr sme sa rozišli, pretože sme sa od seba vzdialili. Po čase som si uvedomila, že musím prestať sa pokúšať spomínať na môj predošlý život, pretože ma to len zraňovalo, a sústrediť sa na to, čo ma čaká,“ doplnila.
“Teraz mám s rodinou veľmi blízky vzťah. Dokonca môj brat, dvojča, tvrdí, že sme bližší než kedykoľvek predtým. Stali sme sa nerozlučnou dvojicou, dokonca sme tri roky bývali spolu. Po čase som si opäť našla lásku s mužom, s ktorým som už tri roky. Zmierila som sa s tým, že som stratila prvých 19 rokov môjho života, a som nesmierne vďačná za každý deň, kedy môžem pokračovať vo vytváraní nových spomienok," uzavrela Caprise.