Ľudovít Feld
Malý veľký muž alebo Lajči Báči, aj takto zvykli prezývať akademického maliara Ľudovíta Felda. Narodil sa v početnej židovskej rodine. Jeho rodičia, František a Amália Feldovci, mali spolu deväť detí. Feldovi bolo v 8 rokoch diagnostikované hypofyzárne trpaslíctvo. Aj napriek svojmu hendikepu mal v rukách doslova zlato. V rokoch 1916 až 1923 začínal umelecky pôsobiť, navštevoval vyššiu reálku a svoje vzdelanie ukončil maturitou. Kreslenie ho vyučoval profesor Samo Oravec. Najväčšie životné trápenie prežil v roku 1944, kedy bol deportovaný do koncentračného tábora Osvienčim. Vyhladzovací tábor prežil aj vďaka svojmu talentu, ktorý ocenil aj neslávne známy Anjel smrti - Josef Mengele. Na príkaz Josefa Mengeleho mal Ľudovít Feld portrétovať osobité typy zajatcov. Pravdepodobne išlo o ľudí, ktorí mali telesný, alebo mentálny hendikep, čím chcel Mengele vykazovať svoju brutálnu činnosť ako „očistu ľudstva“. Neskôr sa vrátil domov a venoval sa maľovaniu. Zomrel ako 87 - ročný, 18. mája 1991. V Košiciach má vlastný park, sochu a taktiež je po ňom pomenovaná aj galéria resp. kultúrne centrum.
