Psychologička poukázala na to, že povzbudzovanie ľudí, prechádzajúcimi náročným obdobím smútenia, vyžaduje citlivý prístup a pripravenosť toho, kto načúva. "Rešpektujme to, čo smútiaci potrebuje a zároveň vnímajme, ako sa v tomto období cítime my. Ak sme v spojení sami so sebou, je menšia šanca, že povieme niečo nevhodné, čo by mohlo znieť zraňujúco," vysvetlila.
Ako doplnila, povzbudením môže byť už len prítomnosť druhého, schopnosť načúvať bez posudzovania a dávania nevyžiadaných rád. Človek by podľa nej mal cítiť, že sa môže zveriť a bude vypočutý, ak o svojich pocitoch chce hovoriť, no nemal by pociťovať tlak, že o svojich pocitoch hovoriť musí. Najdôležitejšie je podľa psychologičky byť úprimný a otvorene priznať, keď človek nevie, čo má povedať. "Mali by sme menej hovoriť a viac počúvať. A ak aj povieme niečo nevhodné, je dobré sa k tomu vrátiť, ospravedlniť sa a hľadať spôsoby, ako byť človeku nablízku," dodala.
