To si však podľa neho nezaslúžili, keďže ide o psy, ktoré boli dokonalými zaháňačmi dobytka. Dobrá a láskavá povaha ich predurčuje stať sa ozajstnými domácimi miláčikmi. Malé nezbedné klbká sa motajú popod nohy pod dohľadom starostlivej sučky. To je v poslednom čase bežný výjav z Matejovho dvora.
„Slovenský hajčiarik je vlastne pôvodný typ psa, vyskytujúci sa na slovenskom vidieku už po stáročia. Nebavíme sa o plemene, to je len naša snaha do budúcnosti. Tento ráz psa sa vyskytuje prevažne na salašoch, prípadne na nejakých farmách na dedinách prevažne na strednom alebo východnom Slovensku. Kedysi však ovčiarstvo bolo rozšírené po celom území, takže naši dedovia či pradedovia si ho pamätajú aj na dolniakoch. Máme mláďatá, tešíme sa z toho,“ rozhovoril sa na úvod chovateľ, ktorý by chcel, aby sa raz zapísali ako slovenské národné plemeno.
„Hajčiarik sa vyznačuje svojimi povahovými vlastnosťami, ktoré ho predurčujú na prítomnosť na gazdovstve. Je to veľmi milý, priateľský a húževnatý pes, ktorý dokáže pracovať s veľkými stádami oviec, s kravičkami, dokáže usporiadať kozy, postrážiť dvor, zahnať divú zver, je to naozaj všestranný pomocník,“ opísal.
