Desivé okamihy záchrany
Okolnosti tragédie v sedemtisícových kopcoch opísal samotný Holeček. Z jeho slov každému až stisne srdce. „O štvrtej hodine popoludní sme po šiestich dňoch 31. októbra začali zlaňovať dole stenou. Ja som šiel prvý, Ondro za mnou. Ja som ľadovým príkrovom, bezútešným zamrznutým vodopádom, prešiel, Ondro už nie. Ľadovcové hodiny praskli a on sa zrútil do ľadovej priepasti,“ spomína.
Tesne pred osudným okamihom počul heknutie a čudné zvuky. „Zježilo sa mi srdce,“ pokračuje. Znovu a znovu na kamaráta kričal, no bez odpovede. Naraz sa však Ondro ozval a kričal o pomoc. Mára sa za ním okamžite vybral, hoci mu samému na prilbu padali ľadové cencúle.
„Ondro kričal: ,Vytiahni ma, prosím.‘ Medzi týmto okamihom a márnymi pokusmi ubehli desiatky minút. Snažil som sa, dýchal a ťahal. Bez úspechu,“ opisuje pokus o záchranu v malom tmavom ľadovom priestore. Podarilo sa mu dostať k čelovke z Ondrovho batohu, aby si zasvietil. Vtedy sa mu naskytol strašný pohľad.
Pokračovanie článku na ďalšej strane >>>
