„Ondro bol zakliesnený hlavou a jednou rukou dole. Ťahanie za voľnú ruku nemalo cenu.“ Po dlhých hodinách sa Holečkovi podarilo ho prevaliť na seba. Na otázku, čo ho bolí, Ondro odpovedal, že nič. Pohyb mal ale strnulý.
„Zlomená chrbtica a naliate horné viečka, ktoré som stále nechcel vidieť, však vypovedali zlú správu... necíti nohy a ruky sú strnulé. Odpovede na otázky i miesto totálne zmätočné... Zhasínala hviezda a odchádzala v mojom náručí... Trvalo to dlhé hodiny,“ napísal najťažšie slová svojho života český horolezec a dodal: „Som tu a ten, kto mi dal tam hore šancu, asi chcel, aby som o tom hovoril. Na oplátku ma zaťažil bolesťou a obrazom, ktorý si ponesiem celý život do posledného nádychu. Je mi Ondra, skvelého chalana, šikulu a večného ,smieška‘, tak ľúto. Na myseľ mi prichádza sebaobviňovanie, prečo on a nie ja. Túto bolesť musím zniesť a šíriť ju len ďalej...“
Ondrejovi poslali do neba dojímavé odkazy. Čítajte ďalej >>>
