Dúfali, že sa vráti
„Videl som, koľko horolezcov už zomrelo pred mojím synom. Aj Maroš Červienka († 27) bol jeho dobrým kamarátom, tiež zomrel. Viem, že sa to mohlo stať aj môjmu synovi. Všetci sme však dúfali, že sa náš syn vráti. Nič s tým už neurobíme, vedeli sme, kam ide, vedeli sme, že ide zdolať to, čo nikto pred ním,“ povzdychol si otec s bolesťou v hlase. Jedným si je však istý. „Viem, že bol šťastný a som na neho nesmierne hrdý,“ dodal so slzami v očiach.
Zarábal na expedície
Ondreja všetci poznali ako milého a skromného muža. Tešil sa zo života a užíval si ho plnými dúškami. Robil výškové práce a vďaka svojmu podnikaniu mohol chodiť na expedície, ktoré boli pre neho všetkým. Venoval sa svojej priateľke, ktorú veľmi miloval. Tá po tragédii zverejnila na sociálnej sieti dojímavé slová: „Ďakujem všetkým, ktorí ponúkli svoju pomoc. Všetko, čo sa mohlo urobiť, sa urobilo. Prosím, rešpektujte, že nikto z rodiny neviní nikoho za túto situáciu.“
Sám o sebe na svojom blogu písal. „Rýchlo som zistil, že lezenie môže mať úplne iné rozmery, stačí na to len jediná vec - opustiť svoju komfortnú zónu.“ Šikovný Slovák bol veľmi vytrvalý a disciplinovaný. Vždy sa tešil, keď pokoril to, po čom túžil. Žiaľ, jeho posledný sen sa mu stal osudným krátko po tom, čo si ho splnil. Skvelý alpinista sa pri zostupe z východnej steny Langtang Lirungu zrútil do ľadovej trhliny. Pomôcť mu už nedokázal ani jeho lezecký parťák Marek Holeček, prezývaný Mára.
„Ja som šiel prvý, Ondro za mnou. Ja som ľadovým príkrovom, bezútešným zamrznutým vodopádom, prešiel, Ondro už nie. Ľadovcové hodiny praskli a on sa zrútil do ľadovej priepasti,“ spomína Mára, ktorý sa ťažko zranenému kamarátovi snažil všemocne pomôcť, no neúspešne. Tragédia je o to väčšia, že k telu nebohého alpinistu sa pre zlé počasie zatiaľ nedá dostať. Mocná príroda tak Ondreja doteraz nevydala...
