„Vyrastala som v robotníckej kolónii, kde sme všetky dievčatá chodili na gymnastiku, chlapci hrali futbal. Počas zimy nám otcovia ihrisko zaliali vodou a vytvorili nám tak klzisko. V tomto zmysle to bolo naozaj skvelé,“ odhalí v Sieni slávy, no zároveň doplní aj to, že potom prišla zmena.
„Pritvrdilo sa to, keď mi v mojich deviatich rokoch zavreli otca a riaditeľka školy ma dala sedieť do posledného radu, lebo som si vraj nezaslúžila sedieť s ostatnými deťmi. Vtedy sa vo mne prebudil vzdor a povedala som si: ‚Nezlomí ma!‘ Tak som sa chodila každú prestávku prezliekať a vždy som prišla na nasledujúcu hodinu v inom oblečení. Z toho ju išlo vykotiť, lebo moja mama bola nesmierne zručná a stále mi niečo šila,“ priznala nezlomná Studenková.
Zlé časy ju posilnili
Tá v triede excelovala aj znalosťami, no stále to bolo málo. „Napriek tomu, že som mala samé jednotky, po škole mi dala odporúčanie do pásovej výroby. Na druhej strane si myslím, že toto obdobie ma posilnilo. A nielen to, ale aj fakt, že som bola sama s mamou. To ma takisto veľmi formovalo, preto som sa napríklad v trinástich rokoch naučila variť a piecť. Hodilo ma to trošku do vody, čo by v súčasnosti mnohé deti potrebovali,“ dodáva Zdena, pre ktorú bolo herectvo až druhou voľbou.
