Sťahovať sa zatiaľ zo Slovenska nechystáte?
- Sťahovať sem sa možno v nejakom bode budeme, ale najprv skúšame tento model, že tu aj tam. Zatiaľ budem pendlovať hore-dole, je to jednoduchšie, keď cestuje jeden, ako keď štyri osoby. Keď sme sa rozprávali, ako budeme žiť, riešili sme túto tému aj v škôlke našej staršej dcéry. Ako to vidia učiteľky, odborníčky, konzultantky detského psyché, že čo je dobré...
Povedali, že na začiatok je dobré, keď deti zostanú vo svojom. Medzinárodnú škôlku im zatiaľ nehľadáme. K týmto krokom som zatiaľ nepristúpila, ale máme tu v Bruseli rodinu, švagra, švagrinú a neter. Chodí tu do škôlky a je rovnako stará ako naša Sára. Jeden deň strávila Sárka so svojou sesternicou v jej škôlke v Bruseli a veľmi sa jej páčilo.
S odstupom času neľutujete, že ste sa na to dali?
- Ja som to neoľutovala, ale opýtajte sa o dva a pol roka, o tri... Teraz mám pocit, že to má zmysel. Pre mňa je to práca, ktorá je veľmi obohacujúca, nie je jednoduchá, čo súvisí aj s cestovaním, ale mám pocit, že robím niečo, čo má zmysel. Tým nemám priestor na nejaké ľútostné momenty. Asi to neprospieva môjmu vizuálu, keďže málo spím, ale s tým viem žiť.
Vyhľadali ste aj pomoc opatrovateľky pre deti?
- Máme šťastie, že máme obe babky, ktoré sú funkčné a veľmi rady sa zapoja do starostlivosti v Bratislave. Sú naše pomocníčky. A tiež máme aj externú pomoc. Paniu, ktorá je s nami už veľmi dlho a pomáha s našimi deťmi, ale nenazvala by som ju úplne opatrovateľkou, lebo je súčasť našej rodiny. Nazvala by som ju našou kamarátkou.
