Rekonštrukcia tváre sa začala vytlačením 3D kópie lebky, na ktorú odborníci nanášali vrstvy plastelíny na tvorbu realistickej podoby ženy. Hrúbku vrstiev odhadli skombinovaním štruktúry kostí s informáciami o pohlaví, veku, etnicite a výšky.
„Je to tak trochu irónia. Ľudia, ktorí ju pochovávali, urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby zabránili jej opätovnému ožitiu," uviedol archeológ Oscar Nilsson. "My sme urobili všetko, čo bolo v našich silách, aby sme ju opäť oživili,“ dodal. Motívom rekonštrukcie bola podľa Nilssona snaha pripomenúť Zosiu „ako človeka, ktorým bola, nie ako príšeru, ktorú pochovali“.