Obhajca však uviedol, že nevlastná matka nazvala práve jej otca psychopatom, ktorý dokonca vytiahol na malú Saru baseballovú pálku! To však otec taktiež poprel a tvrdil, že ju nikdy neudrel palicou. Zároveň začal odhaľovať ďalšie zverstvá, ktoré sa diali za zavretými dverami v dome hrôzy.
Ked vyvracal tvrdenia o tom, že on svojej dcére nikdy neublížil palicou, povedal, že on nie je ten kto ju hrýzol a dával jej na hlavu kuklu.„Osoba, ktorá uhryzla moju dcéru do ruky ako zviera? Ja som to neurobil, Faisal to neurobil... Kto iný bol doma?" Obhajca Mian v nadväznosti na toto tvrdenie pripomenul dôkazy, že iba nevlastná matka odmietla dať odtlačky zubov na porovnanie so stopami na Sarinom tele.
Neskôr odhalil aj ďalšie zverstvá, ktoré musela maloletá Sara vytrpieť. Obhajca popísal, že otec popálil nebohú Saru žehličkou na zadku tak veľmi, že nebola schopná sedieť. Aj tieto tvrdenia však poprel. Rovnako poprel aj to, že by na jej tele videl modriny. Tvrdil, že mala iba „škrabanec na nose“, keďže Sara nosila hidžáb, aj keď bola doma.
Porotcom povedal, že ju nikdy nevidel v bolestiach alebo neschopnú pohybu, pričom jediným ďalším zranením boli pľuzgiere na nohách, ktoré jej ošetril antiseptickým krémom. V deň svojej smrti Sara prala, ale nikdy nežehlila, pretože bola „príliš mladá“ a bolo to „nebezpečné“, povedal.
Čo sa stalo v osudný večer smrti malej Sary? Čítajte na ďalšej strane→
