Katka odvážne tvrdí, že matka nebohej Anety nikdy neváhala manipulovať verejnosť, aby jej príbeh prezentovala vo svetle, ktoré by viedlo k podozreniu z vraždy. Zašla však ešte ďalej a tvrdila, že nemala žiadne zábrany zarobiť na smrti svojej dcéry a že jej snaha hľadať pravdu bola zbytočná. „Dcéru jej to aj tak nevráti,“ napísala. Zároveň spochybňuje matkine motívy a naznačuje, že hľadanie pravdy považuje skôr za zbytočné otváranie starých rán.
Katka navyše prezradila, že Aneta mala so svojou mamou komplikovaný vzťah. Podľa nej mohol aj tento fakt zohrať kľúčovú úlohu v Anetinom psychickom stave. „Aneta sa často sťažovala na svoju matku... hovorila mi, že jej matka na mňa žiarlila, keď bola so mnou,“ hovorí Katka. Aneta sa podľa nej často cítila pod tlakom a nepochopená. Katka si stála za tým, že napätý vzťah s mamou pridáva len k ďalším z Anetiných problémov, medzi ktoré patria aj neúspešné vzťahy a pocit sklamania z vlastného života.
Dokument Aneta tak otvára otázky nielen o samotnom prípade, ale aj širšie diskusie o tom, kde leží hranica medzi hľadaním pravdy a vytváraním senzácií. Katkina výpoveď plná obvinení a emocionálneho odstupu vyvoláva otázky, či v príbehu Anety Rodovej môže existovať jediná pravda, alebo či je prípad poznačený príliš hlbokými ranami, ktoré bránia nestrannému pohľadu.
