Aneta bola v ten deň pozrieť svojich milovaných starkých, s ktorými rada trávi čas aj pre ich obetavosť a lásku, s akou sa jej od útleho detstva venujú. Starému otcovi však ani vo sne nenapadlo, že táto starostlivosť a neha, ktorú vnučke pri výchove doprial, mu jedného dňa vráti život.
V osudné ráno sa ôsmačka Aneta prezliekala po prenocovaní u starkých, keď z vedľajšej izby počula čudný zvuk. „Začula som, že dýcha nejako ťažko, kašlal pritom a jeho dych znel, ako keby sa dusil. Šla som za ním do izby a už som ho našla ležať na zemi. Strašne som sa zľakla, bola som v šoku a ruky sa mi roztriasli,“ opisuje osudové chvíle ôsmačka. A hoci mala srdce zovreté strachom a hrôzou sa jej podlamovali kolená, pochopila, že mu ide o život, a pustila sa do resuscitácie dôchodcu, ktorý bol po infarkte v bezvedomí a prestal dýchať.
Viac sa dočítate na druhej strane →
