Miesta posledného odpočinku sa tak stávajú dejiskom, kde s každým plameňom zapálenej sviečky ožívajú tie najbolestnejšie spomienky. K hrobom v týchto dušičkových dňoch prichádzajú, aby s láskou spomínali na tých, ktorí im boli najvzácnejší. Tri rodiny sa o svoj žiaľ podelili s Novým Časom.
Tatko, zvládneme to!
Osud sa s nimi nemaznal a zostali len spomienky. Štyria súrodenci Jánošovci z Kaľavy na Spiši prežívajú najsmutnejšie Dušičky. Len pár krokov od ich domu so slzami na krajíčku a slovami poďakovania sa pri hrobe sklonili pamiatke milovaného otca. Ján († 44) zomrel náhle v auguste a najstarší syn, tiež Ján (23), sa teraz stará o mladších bratov Lukáša (17) i Dominika (12) a sestru Tamaru (10). Hoci ich mama Iveta (43) žije, deti sú v podstate sirotami. Ešte pred šiestimi rokmi ich odvrhla a utiekla do Česka s bratom svojho muža... Všetci štyria súrodenci sú však pevne zomknutí a na Dušičky pri zapálenej sviečke ticho rozjímali na miestnom cintoríne.
„Odpočívaj v pokoji, myslíme na teba. Bol si vždy milý, staral si sa o nás a veľa si nám dal. Teraz je, žiaľ, všetko už len na nás,“ prezradil najstarší syn Ján, ktorý sa už čoskoro stane opatrovníkom súrodencov. „Otcovi a aj všetkým môžem tam hore odkázať, že to zvládneme. O bratov i sestru sa postarám, ako najlepšie viem,“ sľúbil Ján „Mali sme len otca, ktorého sme si vážili. Veľa pre nás urobil a aj nás učil dobrote. Som naňho hrdý a aj na to, že som po ňom čo-to zdedil,“ netajil stredoškolák Lukáš a jeho mladší brat Dominik len zalomil rukami: „Tatko, veľmi nám chýbaš!“ Benjamínkom rodiny je najmenšia Tamarka, ktorá sa svojich bratov stále drží ako kliešť, lebo cíti ich oporu: „Ocka mám stále veľmi rada. Je mi však smutno, že tu už nie je. Ak nás pozoruje, isto nám fandí a drží palce!“
Anjelik Vaneska, dávaš nám silu!
Už celé dva roky žije rodina Jánošíkovcov bez svojho zlatovlasého anjelika. Práve tak Vanesku († 3) nazval zasahujúci hasič, ktorý ju ako prvý uvidel po tom, čo ju vytiahli z čističky odpadových vôd. Na prechádzke so strýkom šantila s bratrancom a zrazu spadla do odkrytej šachty, kde ju silný prúd splaškov stiahol a odniesol do 500 metrov vzdialenej čističky odpadových vôd. Cestou do nemocnice v sanitke zomrela. Nezmyselná smrť len preto, že niekto ukradol betónový kryt.
„Ešte ani dnes sme sa s tou ťažkou stratou nezmierili. Je veľmi ťažké odpustiť tomu, kto ten kryt zobral a zničil nám život,“ priznala matka Renáta. Vaneska bola vytúžené druhé dieťa. Narodila sa približne po 12 rokoch po prvej dcérke. „Nechodíme za ňou iba na Dušičky. Bol to náš anjelik, a tak s ním chceme byť oveľa častejšie, tak, ako sa len dá,“ povedala pri návšteve hrobčeka dcérky. Hoci bolesť zo straty dieťaťa je stále veľká, rodina sa teší zo synčeka Samka. „Keď sa narodil, cítili sme, že si stále s nami, že nám pomáhaš a dávaš silu,“ adresovala Renáta svojej dcérke Vaneske.
Marek, raz sa v nebi stretneme
Bolesť je ešte príliš čerstvá. Gabriela Sičáková (54) prišla o svojho syna Marka († 27) len pred pár mesiacmi. Nádejného futbalistu Marka zasiahol blesk priamo do srdca začiatkom augusta na ihrisku, keď počas búrky trénoval spolu s niekoľkými spoluhráčmi. Utrápená matka Gabriela bola na hrobe svojho mladšieho syna už v piatok. „Je mi ťažko, stále na neho spomínam, každý deň sa s ním na cintorín prídem pozdraviť, celá rodina na neho myslí,“ povedala osudom skúšaná žena, ktorá prišla aj o muža a v rovnakom čase si siahol na život aj starší syn.
Marka zasiahol blesk tak, že prakticky nemal šancu. Hoci Gabriela stále verila, že sa z toho dostane, po dvoch týždňoch v kóme skonal. „Ak by bol chorý, možno by som si zvykla, no smrť prišla prirýchlo!“ so smútkom v hlase povedala pri zapálenej sviečke ubolená, no statočná matka. Do neba svojmu synovi aj tentoraz poslala odkaz: „Marek, veľmi mi chýbaš, je mi smutno a ani nevieš, ako ťažko na srdci. Raz sa stretneme.“
