Zistili, že v troch rôznych číselných cvičeniach sa ich výkon pri najťažších úlohách zvyšoval so stúpajúcim počtom členov publika.
Zvyšovanie počtu členov publika však pri najjednoduchších úlohách malo presne opačný efekt – čím viac výskumníkov alebo im známych ľudí sa prizeralo, tým horší výkon podávali.
"Prekvapilo nás, že na výkon šimpanzov pri plnení úloh vplýva počet členov publika, ba dokonca počet ľudí v publiku. Človek by nečakal, že šimpanzom bude nejako výrazne záležať na tom, či ich pozoruje nejaký príslušník iného druhu. Vplyv prítomnosti ľudského publika a jeho intenzita meniaca sa podľa náročnosti úlohy však naznačujú potenciálne zložitejší vzťah, ako sme spočiatku predpokladali," uvádza Christen Linová z Kjótskej univerzity.
Podľa autorov štúdie môže byť dôvodom častý kontakt šimpanzov vo výskumnom zariadení s vedcami. Ľudoopi s ľuďmi prichádzajú často do kontaktu a takmer denne sa zúčastňujú pokusov vykonávaných prostredníctvom dotykových obrazoviek, za ktoré získavajú odmeny v podobe jedla.
Konkrétne mechanizmy ovplyvňujúce výkon v súvislosti s publikom však naďalej zostávajú záhadou nielen u šimpanzov, ale aj u ľudí, upozorňujú vedci. Dodávajú, že viac svetla do vývoja tejto vlastnosti môžu vniesť ďalšie štúdie nehumanoidných ľudoopov.
"Naše výsledky naznačujú, že to, ako veľmi ľuďom záleží na svedkoch a publiku, nemusí byť výhradne doménou nášho druhu," uviedol Šinja Jamamoto z Kjótskej univerzity. "Tieto vlastnosti tvoria podstatu fungovania našich spoločností, ktoré z veľkej miery stoja na reputácii. Ak teda aj šimpanzy počas vykonávania činností venujú špeciálnu pozornosť členom publika, môžeme dôvodne predpokladať, že vlastnosti súvisiace s publikom sa mohli vyvinúť ešte skôr, ako sa vo vývojovej vetve ľudoopov objavili spoločenstvá založené na reputácii," dodal Jamamoto.
