Sníva sa vám o tom tragickom dni?
Jasné. Nie vždy, ale veľmi veľmi často. Podvedomie človeka funguje. Či sa mi sníva s mamou, alebo s oboma.
Stretli ste sa s Michalovou rodinou?
Iba na súde. Okrem toho sme boli v kontakte iba raz. Bol som u nich na návšteve. Odvtedy nie. Nemôžem to hodnotiť, ako dobré vzťahy. Nevoláme si, ako sa máme. Ale nemôžem povedať, že by ma išli nejako likvidovať.
Mali výhrady voči vašej sexuálnej orientácii?
To neviem. Celkovo to videli jednostranne. Že Mišo mal byť submisívnejší a ja som mal byť voči nemu agresívny. Ale to nie je pravda. Keď sme bývali v Bratislave, mal to do Nitry kúsok. Keby mu niečo vadilo, pozbiera sa a ide preč. Nemusel tam so mnou žiť. Vraj som mal na neho vyvíjať nátlak. Ale ja nepoznám človeka, ktorý by dobrovoľne zostával v nejakom vzťahu, keby mu nevyhovoval, keby to nechcel a nebol šťastný.
Máte pocit, že ste sa za dva roky zmenili?
Nemôžem povedať, že by som sa radikálne zmenil. V každom prípade vás to poznačí. Keď takéto niečo človek zažije, tak si uvedomí, že sa treba mať návzájom radi a vážiť si čo máte, lebo keď o to prídete, už neskoro.
