Vidno na vás, že ste výrazne schudol...
Nikdy som nemal nadváhu, ale trochu som schudol. Nie to však nič také, že by som mal pdováhu. To by bolo vtedy, keby som mal o dve kilá menej. Nemôžem povedať, že by mi nechutilo jesť. Psychika však robí veľa.
Ako ste prežívali súdny proces?
Boli to strašné tlaky. Pred každým pojednávaním som bol rád, keď som zaspal na 15 minút. Nikdy som nevedel, čo ma tam čaká a čo tam odzneje. Vedel som, len kto je predvolaný. Ale ja som sa k tomu mohol vyjadriť len na prvom pojednávaní. Odvtedy som sa mohol vyjadriť iba k svedkom. A veľakrát tam boli povedané veci, ktoré bez bližšieho vysvetlenia dostávajú iný význam.
Bojíte sa, že sa proces bude zase dlho ťahať?
Verím, že si s tým judikatúra poradí rýchlo. Nerád by som znova prežíval rovnaké tlaky, ako za posledné dva roky. Ja som pocit, že som za dva roky prežil desať. Nech sa to uzavrie čím skôr. Nič so neurobil. Myslím si, že som natoľko rovný človek, že by som sa priznal, keby som to urobil. Už by som mal odsedené dva roky... Nezáleží to však odo mňa. Sú nato súdy, aby to rozhodli spravodlivo.
Boli ste na dušičky za mamou a za Michalom?
Bol som ešte skôr za oboma. V Prešove za mamou a v Nitre za Michalom.
Keď sa postavíte k maminmu hrobu, aj sa s ňou v duchu rozprávate? Čo jej hovoríte?
Hovorím jej, čo sa deje v mojom vnútri a že som zostal sám na všetko. A tiež, že mi strašne chýba. Mamu vám nenahradí nič.
