V rámci takzvanej umelej obnovy lesníci za 20 rokov vysadili viac ako 8,2 milióna sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu listnáče. Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje. Zároveň však do prirodzeného zmladenia dopĺňajú dreviny, ktoré tam nie sú zastúpené, aby sa zvýšila druhová pestrosť lesa a zamedzilo sa tak vzniku monokultúr.
Jurčo podotkol, že približne rovnakú plochu, akú sa podarilo obnoviť lesníkom, obnovila aj samotná príroda, ktorá má v manažovaní lesa hlavné slovo. Dodal ale, že les môže plnohodnotne plniť spoločenské funkcie len uplatňovaním aktívneho manažmentu, v ktorom sa spájajú dlhoročné skúsenosti, rešpekt a úcta voči prírode.
"Začali sme to druhovo, vekovo a výškovo diferencovať, a tým tie porasty plnia všetky celospoločenské funkcie. Zároveň tým, že stromy sú zavetvené až po zem, sú pevnejšie, sa vytvára priestor aj pre chránené živočíchy, napríklad ako je hlucháň," objasnil Jurčo.
Dodal, že za dve dekády sa podarilo vypestovať drevinovo a vekovo pestré, odolné lesy, ktoré sú schopné do budúcna lepšie čeliť dopadom klimatických zmien, zabraňovať erózii, zadržiavať vodu v krajine a významne prispievajú k zvyšovaniu biodiverzity prostredia.
