Nesmierna bolesť
Bianka bola v škole mimoriadne obľúbená pre nikdy nemiznúci úsmev na tvári a vždy dobrú náladu. „Hovoria, že v nej stratili slniečko. Je to pre našich študentov obrovská rana, prežívajú až extrémne emócie. Počujeme na chodbách bolestné kvílenie, študenti odpadávajú alebo sú úplne dezorientovaní. Zvláštnou vôľou osudu si práve Bianku vybrali minulý týždeň spolužiaci ako model pri výtvarných prácach, je to neuveriteľne bolestná náhoda, že všetci maľovali a modelovali výrobky na motívy jej tváre. Akoby si ju mali navždy hlbšie zapamätať,“ opisuje posledné dni života Bianky riaditeľka školy.
Vyzdvihuje rýchlu pomoc organizácie Modrý anjel zo Žiliny, ktorej terapeuti podali užialeným stredoškolákom pomocnú ruku. Na pietnom mieste na chodbe školy sa Bianka na všetkých naposledy usmieva na fotke, pod ktorou sa množia polievky, sladkosti, nápoje, lízanky aj obrázky a sviečky. Všetci veľmi dobre poznali obľúbené jedlá svojej spoločenskej spolužiačky, ktorá bola známa nielen krásnou tváričkou, ale predovšetkým dobrou dušou skromného a úprimného dievčaťa z hornej Oravy.
Výnimočná študentka
O nadanej maturantke napísala list triedna učiteľka, ktorá na Bianku spomína ako na veľmi priateľské, zvedavé a usilovné dievča plné energie. „Aj keď bola sprvu neposedná, vedela sa skľudniť, pracovala na sebe. Od prvého ročníka urobila obrovský pokrok vo všetkých predmetoch. Všetko, čo ju bavilo, robila naplno, ak jej niečo hneď nešlo, skúšala znova. Keď sa jej darilo, žiarila ako slniečko, aj oči sa jej smiali. Bola naše slniečko a bude nám všetkým nesmierne chýbať... Už cez slzy ani nevidím...“ napísala triedna učiteľka. Báseň do neba pre anjelika poslal aj spolužiak zo školy Marek, ktorý si nevie predstaviť život bez jej kamarátskeho objatia.
