Mnohí dôchodcovia, ktorí vtedajší reálny socializmus dennodenne zažívali na vlastnej koži, však spomínajú najmä na sociálne vymoženosti, ktorých sa im teraz nedostáva. Byty, lieky, školy, lekári - všetko bolo zadarmo. A k tomu nezabudnuteľné zájazdy ROH či oslavy MDŽ. Čo z toho by dopriali súčasníkom?
Aspoň rok vojenčiny
Ervín (73), dôchodca, Nové Mesto nad Váhom
Určite by som bol rád, ak by sa vrátili aspoň lieky zadarmo, ktoré vtedy boli. Tiež pre dnešných mladých by bolo dobré, aby bola aspoň na rok vojna, ktorá by ich pripravila do života. Viaceré veci boli poskytované zadarmo. Ani zubári nepýtali toľko, čo dnes.
Skvelé bezplatné školstvo a zdravotníctvo
Ľubica Lehotská (72), podnikateľka
Dopriala by som dnešnej generácii to skvelé školstvo, ktoré bolo vyhodnotené ako tretie najlepšie v strednej Európe. Tiež všetky učebné pomôcky - knihy, zošity a všetko, čo sa dostávalo zadarmo. Dôkazom toho sú všetci, ktorí v tej dobe emigrovali a väčšina z nich niečo dokázala. Dnešné deti, ktoré pochádzajú zo slabších pomerov, nemajú právo na nič. Za socializmu bola na prvom mieste múdrosť. To nám hovorili rodičia či v škole - že to nám nikto nevezme. Z tohto sa v dnešnej dobe smejú ľudia, ktorí si kúpili tituly. Ak niekto nepracoval, musel ísť „pracovať“ do väzenia, čo bol trest za príživníctvo. Toto skutočne vychovávalo všetkých ľudí. Ľuďom by som dopriala zažiť ten skvelý systém, keď človek ani nevedel, že z platu mu odchádza poplatok na zdravotníctvo. Človek sa v tej dobe nemusel báť, či má peniaze na to, aby ho nejaký doktor zobral a ošetril, alebo nie.
