Na oblohe totiž panovalo v oravskom mestečku Trstená nezvyčajné slnečné počasie, keď rodina a kamaráti odprevádzali na poslednej ceste maturantku Bianku († 18). Akoby obloha chcela všetkým pripomenúť, že ju kamaráti volali slniečko. Kostol svätého Martina bol vyzdobený svadobne - množstvo bielych kvetov, po stranách lavíc viseli biele stuhy. Ľudia sa však ako na svadbe neveselili. Kostolom sa ozýval zúfalý nárek Biankinej mamy a plač mladých ľudí.
Do posledného miesta zaplnený rímskokatolícky kostol ovládli ťažké vzlyky aj tichý plač všetkých, ktorí mali tak radi veselé, úprimné dievča z Trstenej. Nádejná grafička a umelkyňa Bianka prišla o život v stredu ráno v zákrute medzi Zázrivou a Párnicou po tom, ako podľa polície Škoda Octavia dostala šmyk a prešla do protismeru, kde sa zrazila s autobusom. V čase konania smútočného obradu na mieste tragédie horeli sviečky. Bianka život milovala a mala množstvo plánov a snov, tie sa však v osudnom sychravom ráne rozplynuli ako hmla.
Smutné slová kňaza
Farár sa na smútočnom obrade nad Biankinou bielou truhlou posiatou bielymi kvetmi a červenými ružami zamyslel nad podobenstvom z Evanjelia podľa Matúša, v ktorom si Kristus prišiel po svoju nevestu nečakane: „Bdejte, lebo neviete dňa ani hodiny. V kostole je biela svadobná úprava, aby sa Bianka mohla stretnúť v radosti so všetkými, čo sú v nebi. Máme nádej, že sa tejto radosti zúčastníme aj my, aj keď ju Pán povolal skôr ako nás,“ smutne povedal celebrujúci kňaz a snažil sa nájsť slová útechy pre užialených rodičov.
Biankin otec držal zlomenú mamu počas celej omše v náručí. Na matku, ktorá s podlomenými kolenami z posledných síl kráčala za bielou truhlou svojej milovanej dcérky, bol srdcervúci pohľad. Plný kostol najmä mladých ľudí sa v hlbokom žiali, dusiac sa v slzách, modlil za potešenie pre rodičov a najbližších, nikto ho však v smútku za obľúbeným dievčaťom, ktorého život vyhasol príliš rýchlo, nenašiel.
Naopak, keď zazneli piesne Blíž k tebe, Bože môj a Do raja večného, kostolom sa ozývali hlasité vzlyky všetkých, čo sa prišli s hnedookou nezabudnuteľnou Biankou rozlúčiť. Na chodbe visel stojan s Biankinou fotkou a veľkým nápisom Milujeme ťa. Vedľa fotky písali kamaráti na jej poslednej rozlúčke slová lúčenia, pod stojanom boli rozsypané jej maturitné oznámenia v čiernej farbe. Po rozlúčke previezli Biankine pozostatky na kremáciu.
Leží v nemocnici
Jej láska, priateľ Samuel sa pohrebu nezúčastnil, zo zranení sa zotavuje v nemocnici v Ružomberku. „Som z toho otrasená, som v šoku, stále neverím. Bianka tu žila s ním niekoľko mesiacov a bola to veľká láska. V stredu ráno šiel on do práce a ona do školy, keď na ceste dostali šmyk, otočilo ich a urobili na ceste hodiny... Ona to neprežila. Samko je už mimo ohrozenia života a jeho rodičia sa šli s Biankou rozlúčiť aj zaňho,“ s plačom povedala suseda vodiča auta Samuela v osade Zázrivá-Biela, kde zamilovaný pár prežíval krásne romantické chvíle až do osudného stredajšieho rána. „Okolnosti a presné príčiny nehody sú predmetom vyšetrovania,“ dodali muži zákona.