Kalamita zasiahla najmä centrálnu časť Tatier, čiže zhruba územie od Štrbského Plesa po Tatranské Matliare. Víchrica zničila celkovo 12.600 hektárov lesa, z čoho pripadlo viac ako 75 percent na smrek a vyše ôsmich percent na borovicu. Do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať takmer 88 percent kalamity. Práce na odstraňovaní následkov víchrice, ktorá dostala pomenovanie Alžbeta, sa definitívne skončili v máji 2006.
Následne, na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody, museli nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracovať, ponechať úplne bez zásahu alebo vo forme takzvanej biomasy 15 až 30 percent drevnej hmoty. Správa Tatranského národného parku (TANAP) na svojej webovej stránke ďalej pripomenula, že nespracovaná kalamita sa stala základňou pre podkôrny hmyz, v dôsledku čoho do roku 2014 odumrel les na ploche 4240 hektárov, ktorý zničil lykožrút. Z toho bolo 46 percent v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie a obnovy lesa.
Do záchranných prác sa zapojili mnohé mestá, organizácie a spoločnosti, hasiči i armáda s ťažkou technikou. Bezprostredne po kalamite odstraňovalo následky veternej spúšte viac ako 800 lesníkov zo Štátnych lesov TANAP-u.
