Krvavú nemeckú vendetu za pomoc partizánom prežila dvojica s ťažkými zraneniami. Medvedz bol v bezvedomí, no Stropkovský, ktorý utrpel zranenia pravej nohy a boku, nestratil vedomie. Vďaka jeho spomienkam sú známe podrobnosti tejto popravy.
"Zostal nehybne ležať, aby Nemci nezistili, že je nažive. Videl, ako prechádzali medzi mŕtvolami a tých, čo ešte javili známky života, likvidovali. Aj do samotného Stropkovského jeden z Nemcov kopol, stupil mu na chrbát a poznamenal kaput. Pri poprave prišiel aj o svojho 23-ročného brata Juraja. Stropkovský s Medvedzom sa potom skrývali v lesnej drevenej kolibe až do oslobodenia Tokajíka koncom novembra 1944. Z vypálenej obce sa zachoval len kostol a jediný dom, v ktorom si našli po oslobodení dočasné útočisko. V posledný novembrový deň sa Stropkovský a Medvedz prvýkrát stretli s vojakmi sovietskej Červenej armády, ktorej lekári im poskytli lekársku pomoc," vysvetlil Šumichrast.
Na prosbu preživších prišli 12. decembra 1944 občania zo susedných Piskoroviec, aby pomohli zakopať zavraždených do spoločného hrobu priamo na mieste tragédie. Po návrate z evakuácie požiadali príbuzní o exhumáciu obetí tokajíckeho masakra a pochovali ich tradičným spôsobom. Na pohrebe, ktorý sa konal 4. apríla 1945 na obecnom cintoríne, sa zúčastnilo okrem pozostalých aj množstvo ľudí z okolitých obcí.
