Vedcom sa podarilo zistiť aj to, ako pravekí lovci keramické nádoby vyrábali a na čo slúžili. Podľa Bátoru boli vypaľované pri 600 stupňoch Celzia na otvorenom ohni, keďže pece na vypaľovanie keramiky sa objavili až o niekoľko storočí neskôr. "Mezolitickí ľudia túto keramiku používali ako hrnce na varenie. Lipidová analýza vnútornej strany črepov zo Santovky potvrdila prítomnosť tuku z divo žijúcich prežúvavcov, ako sú napríklad jelene a srnce," vysvetlil Bátora.
Slovenskí archeológovia pri analýze nálezov spolupracovali aj s vedcami zo Stredoeurópskeho technologického ústavu Technickej univerzity v Brne. "Prostredníctvom počítačovej 3D vizualizácie sa podarilo zrekonštruovať pravdepodobný vzhľad dvoch nádob. Jedna z nich mala zrejme zahrotené dno a druhá štvorcové ústie. Doterajšie poznatky ukazujú, že v oblasti Dunaja sa podobné keramické tvary nevyskytujú," doplnil Bátora.
