"Myslel som, že sa stane zázrak, ale nestal sa," priznal Jiří Langmajer a dodal, že musel kapitulovať. "Cítil som, že nielenže kopec nezvládnem, ale ani nemôžem ísť ďalej. Že tam zostanem v základnom tábore navždy. A hľa, o desiatej ráno sa stal zázrak, vyšiel som zo stanu, nechal sa naakumulovať slnkom a vydal sa s mojou himalájskou opatrovateľkou Miri na štvorhodinovú púť v päťtisícovkách do Dingboche, kde sme mali voľný deň. A to ma opäť postavilo na nohy. V Tengboche sme už na 3 800. A život ide ďalej. Ďakujem všetkým, ktorí ma podporujú," odkázal Jiří Langmajer svojim priaznivcom.