Keby ste sa otočili späť a pozreli na svoju životnú cestu, aký život ste podľa vás prežili?
Za tých 60 rokov som prežil všetko možné. Ak by som teraz mal urobiť nejakú životnú revíziu, tak by som povedal, že by som ho chcel prežiť znovu. Boli to dobré aj zlé veci, ale tak to má byť. Všetko sa uvidí až na konci života, keď budeme stáť pred tvárou najvyššieho a budeme sa modliť, či potrebujeme pomoc alebo chceme ísť do večnosti takíto.
Najkrajšia životná spomienka?
Keď sa nám narodil syn Miško a teraz vnučka Riuška, to sú dve najkrajšie životné spomienky. Pamätám si, že som ešte pracoval ako vodič a jazdil som na prevádzkových vozoch aj na sanitkách a úrazovkách. Bol som v ten deň za Žanetkou v nemocnici, ale musel som kvôli práci odísť. Volali mi do auta cez dispečing, že porodila, tak som utekal späť do nemocnice.
Na čo ste najviac hrdý?
Myslím si, že práve na syna. Mišo je taký náš spoločný výsledok. Vyrástol z neho slušný, dobrý, pracovitý a úctivý človek. To ma veľmi teší, že je práve takýto. Je to moja aj Janettkina najväčšia pýcha.
Ak by ste mohli urobiť niečo inak, urobili ste to?
Sú niektoré veci, ktoré by sa dali spraviť inak, ale život to zariadil tak, že som ich spravil tak, ako som ich urobil, a už a už sa to nedá zmeniť. Myslím si, že asi by som to ani nechcel. Možno som niekedy v živote niekomu ublížil, za čo sa ospravedlňujem. Každá životná cesta mala svoj zmysel, aj keď ma niekedy dala na vedľajšiu koľaj, ale som rád, že som sa vždy vrátil na tú strednú cestu a išiel som dopredu.
Snívali ste o niekedy tom, že budete spevákom?
Nikdy som o tom nesníval, to jednoducho prišlo. Chodil som s mamou ako malý do kostola, ľudia tam vyspevovali a mňa to fascinovalo. Možno v podvedomí to bol môj sen. Hudba ma bavila a začala byť súčasťou môjho života.
Ako ste teda začínali?
Mal som viacero kapiel, najprv SBM, Prievan... Na našu školu prišiel profesor biológie a telesnej výchovy Paľko Čuvala, o ktorom sme zistili, že je špičkový klavirista. Dali sme sa s ním dokopy a založili sme kapelu Skrat. Hrával som aj po zábavách, pretože som vedel hrať na kontrabase aj klasickej gitare, chodil som na spev. Potom som išiel na vojnu a rozišli sme sa, no a keď som sa vrátil, dal som sa dokopy s Peťom Sámelom z Metalindy a od roku 1987 sme spolu začali hrávať.
