So skupinou Metalinda ste museli zažiť veľmi divoké časy. Ako na ne spomínate?
Áno, veľmi divoké. Niektoré dni boli veru až také krkolomné, ale prežil som ich a som tu. (smiech) Niekedy tá sláva so mnou naozaj lomcovala, ale našťastie som mal pri sebe Janettku a tá ma potom sekla. Boli to rôzne flámy, nechodil som domov a všetky tie rockandrollové veci, ktoré k tomu patria. Potom som si povedal, že život je o niečom inom a mal by som byť pri zemi ako normálny človek. Takže som to aj vďaka nej ustál a bolo dobre.
Boli aj nejaké dotieravé fanúšičky?
Samozrejme boli aj také, ale mňa to vždy bavilo, neviem prečo. (smiech) Milujem ľudí a som rád, keď sa smejú a užívajú si život. Niekedy sa to nedá, ak máte v srdci trápenie, ale aj vtedy treba žiť. Milujem tých ľudí, ktorí sa aj v tom ťažkom období dokážu usmievať a žiť.
Ktorá pesnička bola pre vás prelomová, kedy ste si povedali, že vás poznajú v celom Česko-Slovensku?
Určite Ján Amos Džínový. Bola presne o tom profesorovi Paľovi Čuvalovi, ktorého som spomínal. Textárovi Paľkovi Jursovi som o ňom hovoril a on urobil dokonalý text. Nerobil ho presne o ňom, ale ja som ho v ňom videl. Veľmi som sa tešil, že sme tú pesničku mali a bola naozaj prelomová, dostala nás na vrchol česko-slovenskej heavymetalovej scény.
Aj ste niekedy tomu profesorovi povedali, že ten hit bol vlastne o ňom?
Vedel to a dokonca som mu ju spieval na pohrebe. Zomrel veľmi mladý.
Máte jeden z najvyšších hlasov na našej hudobnej scéne. Ešte stále dokážete všetky piesne spievať v rovnakej tónine?
Mal som obdobie, keď som to nedokázal. Ďakujem Bohu, že mi to znovu ide a tie piesne hrávame spolu s mojou kapelou Paľo Drapák band, ak si ich ľudia želajú. Spievam v tých istých výškach ako v minulosti. Pomáha mi k tomu veľmi aj kondícia, ktorú momentálne mám a znovu som ju nadobudol, že som začal naplno makať iným spôsobom.
