Keď sa zrazil autobus s nákladným autom plne naloženým štrkom, skončila sa životná púť 12 cestujúcich. Medzi nimi bola aj Marianka, na ktorú jej mama myslí každý deň. Bolestivé spomienky ožívajú, kedykoľvek príde do obývačky, kde má vystavenú jej fotku v rámčeku, na ktorú dohliada soška anjelika. Uplynulo síce niekoľko rokov, no v myšlienkach sa neustále vracia k osudnému dňu a premieta si, čo všetko mohla jej Marianka v živote dokázať. Už sa to nedozvie.
„Stále na ňu myslím, ozaj neustále. Vstávam aj chodím spať s myšlienkami na ňu. Nikdy na moje srdiečko nezabudnem, stále ma to rovnako bolí,“ rozhovorila sa mama Mária a priznala, že ju stále máta tragédia zo sychravého novembrového utorka pred piatimi rokmi. Zabudla na väčšinu káuz, ktoré sledovala, rovnako aj rozhovorov. V myšlienkach jej rezonuje jediné: „Stále si prehrávam v mysli ten posledný deň, každú minútu, dookola mi to ide ako film...“
Vodiča odsúdili
Máriu však aspoň upokojilo, že smrť jej dcéry, ako aj 11 nevinných ľudí, neostala bez vinníka. „Vodič nákladiaku sedí za mrežami,“ povedala krátko potom, čo si spolu s ostatnými pozostalými prišli uctiť pamiatku na miesto nehody. Pamätník stojí na mieste, kde sa zastavil prevrátený autobus, za ktorého volantom sedel vodič Vladimír.
