Nekonečné čakanie
Bez mimoriadne dôležitej pomôcky sa jej život stal zložitejším. „Aj do školy ma musí voziť mama. Neustále ma nakladá na mechanický vozík a z neho, hore-dole,“ zverila sa optimistická mladá žena, ktorá odmalička trpí rázštepom chrbtice, hydrocefalom, prelomenými obidvomi rohovkami a ďalšími diagnózami, no napriek tomu neustále rozdáva úsmevy na všetky strany a robí tak život krajší ľuďom okolo seba.
Dokonca si detailne pamätá, ako vypovedal vozík poslušnosť. „Ešte v piatok som bola so sesternicou na pizzu. V sobotu po mňa prišla krstná a už som ho nemohla naštartovať. Prišiel mechanik s tým, že to bude chybná riadiaca jednotka, objednal ju, namontoval a výsledok bol, že vozík sa ani nepohol. Poslali ho do Nemecka, no tam ani po 2 mesiacoch nezistili, čo mu je...“ smutným hlasom zhodnotila Bianka, ktorá sa rozhodla vziať svoj osud do vlastných rúk a problém s vozíkom skúšala vyriešiť za pomoci dobrých ľudí, keďže jej poisťovňa odmietla pomôcť.
Situáciu zhodnotila aj jej mama Tonka Palubová (38). „Vozík nás pred piatimi rokmi vyšiel na 5 690 eur. Poisťovňa nám neprispela, lebo keď má vraj dcérka zdravé ruky, tak má nárok iba na mechanický. Ja som si ten, ktorý chcela, nemohla dovoliť. Som na materskej dovolenke a poberám opatrovateľský príspevok. To je dokopy iba necelá tisícka, a pritom týždňová rehabilitácia nás stojí 600 eur. Peniaze sme na nový vozík zháňali, ako sa dalo, ale na vozík to naozaj nevychádzalo. Po večeroch som vypisovala žiadosti a prosby, ale pomoci sme sa nedočkali, preto sme skúsili požiadať aj dobrých ľudí,“ dodala s tým, že nakoniec vyzbierali takmer plnú sumu 5 690 eur.
