Čítali sa listinné dôkazy a prehrávajú výpoveď korunnej svedkyne Viery Zimákovej z roku 1980. Podľa advokáta Allana Böhma nešlo v nahrávke o výpoveď, ale len o vynucované potvrdzovanie toho, čo si vtedajší vyšetrovateľ Eduard Pálka vymyslel.
Cervanová bola zavraždená v lete 1976. Obvinení boli Milan Andrášik, Miloš Kocúr, Stanislav Dúbravický, František Čerman, Pavol Beďač, Juraj Lachman a Roman Brázda. V septembri 1982 dostali nepodmienečné tresty odňatia slobody v trvaní od štyroch do 24 rokov. V roku 1990 však bol na základe sťažnosti federálneho generálneho prokurátora rozsudok najvyšším súdom zrušený.
Právoplatne rozhodli súdy potom až v roku 2006. Obžalovaní dostali tresty od troch do 15 rokov väzenia. Pre zdravotné problémy bol Roman Brázda vylúčený na samostatné konanie. V roku 2009 odmietol Najvyšší súd SR dovolanie šiestich odsúdených. So sťažnosťami potom neuspeli na Ústavnom súde SR a ani na Európskom súde pre ľudské práva.
Podľa súdov bola Cervanová 9. júla 1976 pred internátom v bratislavskej Mlynskej doline násilne vtiahnutá do auta a odvezená do jedného z domov, kde bola násilím držaná. Odsúdení ju nútili piť alkohol, vyzliekli ju a postupne na nej proti jej vôli vykonali pohlavný styk. Následne sa rozhodli Cervanovú usmrtiť, lebo im hrozila, že ich skutok oznámi. Zviazanú ju v kufri auta previezli do Kráľovej pri Senci k termálnemu jazierku. Tam sa 14. júla 1976 našlo jej telo.
