Najviac si váži, že aj napriek mladému veku si jej dcéra uvedomuje, čím si mama prechádza. Nikdy jej nič nevyčítala. „Bola úžasná. Hladkala ma a prosila ma, nech to už nerobím. Ďakovala mi, že som tu. Nebola agresívna. Bola vďačná, že som tu a že tu chcem byť. A dokonca aj druhýkrát. Nikdy nebola na mňa agresívna, nikdy nebola výhražná. Práve naopak. Bola vždy strašne podporná a za to jej budem celý život vďačná!“
Rovnaký osud
Podobné problémy netrápia v umeleckom svete len ju. S démonmi zo všetkých síl bojuje aj jej kolegyňa a priateľka Petra Vajdová. „Už dlhší čas nie sme v kontakte, ale sme veľmi dobré kamarátky. Prechádzali sme spolu podobnými vecami. Či už ona prišla za mnou, alebo ja za ňou, keď sme boli na liečení. Neviem sa momentálne s Petrou skontaktovať a ani na to nejako netlačím. Predpokladám, že rieši svoje problémy. Vôbec neviem, kde je. Neviem, čo s ňou je. Čo neznamená, že mi na nej nezáleží. Naopak. Ja na ňu myslím každý deň,“ povedala herečka.
Rovnako ako Vajdová si prešla náročným liečením na psychiatrii v Pezinku. „Veľmi sme si pomáhali. Ona bola prvá, ktorá mi povedala - Eni, choď sa liečiť, máš problém. Ona bola tá, ktorá mi dohovárala v dobrom zmysle slova. My sme mali aj máme dobrý vzťah, ale momentálne netuším, kde je,“ dodala ryšavka, ktorá si po dlhom čase uľavila aj verejne a takýmto spôsobom možno aj požiadala všetkých, ktorí ju súdia, o pochopenie hlbín a zákutí ľudskej duše. Celý rozhovor nájdete v novom vydaní týždenníka Život.
