Odišlo 15 % ekonomicky aktívnych obyvateľov
Zuzana Kusá, sociologička, Sociologický ústav SAV
Za nižšou pôrodnosťou je nákladnosť zaobstarania samostatného bývania, dĺžka času, kým sa mladým ľuďom podarí získať trvalé pracovné miesto a dostať sa na lepšie platenú pozíciu alebo vybudovať si vlastnú živnosť. Asi najvážnejším prehliadaným faktorom je, že v priebehu uplynulých dvoch desaťročí odišlo zo Slovenska za štúdiom a prácou 15 % obyvateľstva, mnohí si tam vybudovali nový domov a priviedli na svet deti. Ďalším zabúdaným, ale štatisticky doložiteľným faktom je, že doplácame na mierny pokles pôrodnosti v 80. rokoch, a najmä na razantný pokles v 90. rokoch, o ktorý sa vtedy pričinili ekonomická kríza, rast nezamestnanosti a rezignácia štátu na bytovú výstavbu. Výsledkom odchodu najmä mladších ľudí do zahraničia a zníženej pôrodnosti pred tromi desaťročiami je, že na Slovensku je dnes výrazne nižší počet žien vo veku, v ktorom sa môžu stať matkami. A zníženie počtu žien vo fertilnom veku má logicky za následok aj zníženie počtu detí, ktoré sa môžu narodiť.
Počet narodení na Slovensku v rokoch 1946 - 2023 si pozrite v galérii.
Aký vplyv to bude mať na dôchodky
Martin Halás, ekonóm
Na Slovensku máme systém, ktorý je naviazaný iba na odvody. Avšak zamerať sa len na to, že máme odvodový systém, a to aj v súvislosti so zdravotníctvom, je nesprávne. Populácia starne, a preto budeme musieť hľadať nové riešenia. Hlavným a základným riešením je zvyšovanie miezd. Vyššie mzdy znamenajú vyššie odvody či už do Sociálnej poisťovne, alebo na zdravotné poistenie. Musíme sa zameriavať na ekonomiku a pokiaľ sa bude zvyšovať aj HDP, myslím si, že sa tento systém môže vyriešiť. Som proti tomu, aby sa zvyšoval druhý pilier, a som zástanca toho, aby posilnil prvý pilier priebežný.
