Takže v pohode aj prebaľujete?
Nemusím to robiť. To je tiež na maminách obdivuhodné, keď my otcovia povieme, keď sa dieťa pokaká, že fuj, problém, a maminy sa z toho tešia, aké je to hovienko pekné. Samozrejme však dokážem prebaliť.
Ako prijali najmladšiu sestričku vaše tri staršie deti?
Veľmi dobre. Tešia sa z nej a je to úžasné. Timurko ma urobil dedom, trošku ma predbehol. Keď mi hovoril, že čaká dieťa, tak som mu povedal, že je na to trošku mladý. Vraj nemá v jeho veku kamarátov, s ktorými by mohol kočíkovať. Tak som si pomyslel, nech sa nebojí, že sa o to postarám. Dokonca aj naše malé sa už začínajú vnímať. Keď sa stretneme, chytajú sa za ručičky a je to veľmi zlaté. Timur bol hneď v nemocnici, keď sa malá narodila, pretože Noelke sa narodila vlastne teta. Aj Marko ju bol pozrieť a Tamarka hneď, ako sa vrátila zo zahraničia. Dokonca aj moja bývalá manželka Nataška ju videla na oslave našej vnučky a teší sa z nej.
Veľa ľudí, ktorí sa stanú starými rodičmi, hovorí, že láska k vnučkám a vnukom býva iná ako k vlastným deťom...
Cítim, že malej Noelke uberám z toho starootcovstva. Tým, že mám takú istú malú doma, nie je to pre mňa až taká vzácnosť. Keby som nemal malú dcérku, bolo by to jediné dieťa v plienkach v rodine, asi by som sa k nej viac ťahal. Teraz sa snažím tú lásku deliť na obidve strany.
Chodíte spolu so synom Timurom kočíkovať?
Už sa nám to podarilo, ale nie je to také časté, pretože bývame ďalej od seba. Timurko začal už aj pracovať, takže nemá toľko času. Verím však, že tých príležitostí bude viac.
