„Naposledy zhodnotili, že chlapci vidia do 3 metrov, ale musí to byť niečo veľké a kontrastné, aby vedeli tú vec zaostriť. Keďže reálne nevedia, čo je vidieť normálne, toto zatiaľ neriešia,“ priznáva mamička. Tlačí ich však čas. „Práve preto navštevujú rôzne terapie, aby sa im pohyb a mentálna stránka zlepšili, nech nie sú v stave, že nič nebudú vedieť a môcť,“ vysvetľuje Skarlet.
Kto im pomôže?
To, že chlapcom terapie zaberajú, je nesporné. Od mája sa obaja chlapci rapídne posunuli v reči, pred rokom vydávali zo seba len zvuky. „Dnes vie Tomáško trojslovne povedať ,daj fľaša piť‘,“ hovorí Skarlet, ktorá investuje všetok čas aj energiu do terapií, ktoré chlapcov posúvajú vpred. Pomáhajú im zlepšovať motoriku, komunikáciu a kvalitu života, no ich nevýhodou je finančná náročnosť.
Hoci Skarletin partner pracuje od rána do večera, rodina si často musí uťahovať opasok. Aj keď chlapci vďaka rodičom vyzerajú šťastne, ich stav je vážny. Skarlet nepovažuje za etické ich fotografovať, keď majú napríklad záchvat, preto majú väčšinou „šťastné“ fotky. Mama bojovníčka sa rozhodla, že musí zabrať aj ona.
