Z okien na najvyšších poschodiach vyšľahli plamene, zavládlo zdesenie. Výbuch plynu si nanešťastie vyžiadal osem obetí. Silvia sa v tom čase nachádzala len niekoľko metrov od epicentra detonácie. To, že prežila, sa rovná takmer zázraku.
Silvia v tom čase pracovala v operačnom stredisku linky 155. Keby bola v práci, prijímala by srdcervúce telefonáty susedov volajúcich o pomoc. „Išla som cestou zo služby dopoludnia ešte na nákupy. Keď som prišla do bytovky cítila som silný štipľavý zápach plynu, ktorý neznášam. Oslovila som suseda, ktorý len mávol rukou s tým, že to nevníma ako problém. Tak som zišla dole a povedala som o zápachu aj pracovníkovi stavby, neviem presne, kto to bol, ale patril medzi vedúcich. Ten vyšiel do môjho bytu na 10. poschodí. Skontroloval, či plyn do bytu neprúdi cez umývadlo. Keď zistil, že nie, povedal, že sa to dá do poriadku a odišiel.
Suseda volala o pomoc
Neupokojilo ma to, ale chystala som sa do sprchy. Keď došlo k výbuchu, bola som ešte v obývačke. Keby som medzitým stihla vojsť do kúpeľne, asi by bolo po mne. Jej jadro bolo úplne rozmetané,“ vraví dnes už dôchodkyňa Silvia. Hovorí, že ju výbuch ani veľmi neprekvapil. Vtedy nemohla tušiť, že epicentrom bolo podlažie pod ňou. „Asi som podvedome s týmto rizikom kvôli zápachu plynu aj rátala,“ nazdáva sa statočná žena.
