Barbora (4. novembra):
• Ak si slobodné dievča v tento deň natrhá vetvičky čerešne a presne na Štedrý deň jej vo váze rozkvitnú, do roka sa vydá.
• Na Barboru tradične chodievali domov dievčatá zahalené v bielom.
• Mali na sebe dlhé biele šaty a na hlave bielu šatku. Hovorili im Barborky.
• Ženy nesmeli prvé vojsť do cudzieho domu, šiť, vyšívať, priasť, párať perie, lebo by sa im dobytok pichal rohami, klal, páral.
Katarína (25. novembra):
• Po dedinách chodili pastieri, trúbili na trúbach, práskali bičmi.
• Hluk mal vyhnať strigy z dedín na krížne cesty a nedovoliť, aby škodili dobytku.
• Ženy nemohli chodiť na návštevu ako prvé.
• Týkalo sa to, samozrejme, aj dievčat.
• Tie si radšej namiesto návštev odrezali vetvičky z ovocných stromov a čakali, či im do Štedrého dňa vykvitnú. Ak áno, čakal ich do roka vydaj.
Mikuláš (6. decembra):
• Chodenie Mikuláša ako jediné vo väčšom meradle pretrvalo až do súčasnosti.
• Pôvodne pritom nejde o ľudový, ale o mestský zvyk.
• Do ľudového prostredia prenikol až v 19. storočí.
• Práve vtedy začali s Mikulášom chodiť aj anjel a čert ako symboly dobra a zla.
