Rezort prízvukuje, že náklady spojené s výkonom trestu povinnej práce znáša odsúdený sám. Zákon počíta aj s prípadmi, keď odsúdený nevykoná práce v určenom rozsahu, alebo ak neplní primerané povinnosti a obmedzenia, či nevedie riadny život. Dôsledkom toho môže byť premena trestu povinnej práce alebo jeho zvyšku na trest väzenia tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi súd jeden deň nepodmienečného trestu väzenia.
Aplikačná prax však podľa MS naráža napríklad na nízky počet poskytovateľov práce pre výkon trestu, čo je jedným z najčastejších problémov pri jeho ukladaní. Na druhej strane, počet uložených trestov povinnej práce na Slovensku podľa MS postupne rastie. Petričko ale upozorňuje, že mnohé z trestov boli vykonávané len formálne a v rámci krajov dochádza k pomerne veľkým odchýlkam, čo sa týka ukladania i vykonávania trestu.
Prínos v podobe využívania alternatívnych trestov v minulosti deklaroval aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). "Pre nejakých bohatších ľudí je naozaj ďaleko ponižujúcejší trest povinnej práce ako väzenie. Alternatívne tresty sú liekom na kriminalitu a štát sa okrem iného zbaví financovania týchto väzňov. A možno tak dospejeme rýchlejšie aj k prevýchove a ten človek už nebude ďalej páchať trestnú činnosť. Kľúčové však je, že poškodený bude mať nahradenú škodu," zhrnul Susko.
