Ak by takéto rozloženie síl potvrdili oficiálne výsledky, prozápadná koalícia pod vedením PSD by pravdepodobne mala dostatok kresiel v Poslaneckej snemovni na vytvorenie vlády. Krajne pravicové strany si však výrazne polepšili a podľa prognóz získala celkovo zhruba 30 percent hlasov. Samotná AUR mala v doterajšom parlamente 8,5 percenta a PSD 32,5 percenta mandátov.
Exit polly okrem toho nezahŕňajú hlasy státisícov Rumunov pracujúcich v zahraničí, ktorí podľa očakávaní uprednostnia krajne pravicové subjekty a centristickú opozičnú stranu pod vedením prezidentskej kandidátky Eleny Lasconiovej. Približne 19 miliónov voličov v piatej najväčšej krajine EÚ rozhodovalo o obsadení 330 kresiel v Poslaneckej snemovni a 136 kresiel v Senáte.
O tretie a štvrté miesto sa v exit polloch delia stredopravicová Únia záchrany Rumunska (USR) a Národná liberálna strana (PNL), ktorá bola v doterajšej veľkej koalícii partnerom sociálnych demokratov. Obom pripisujú 15,5 percenta hlasov.
Parlamentné voľby sa konali týždeň po prekvapujúcom víťazstve dovtedy málo známeho proruského pravicového extrémistu Calina Georgesca v prvom kole prezidentských volieb. Ústavný súd zatiaľ nepotvrdil výsledky tohto hlasovania a nariadil opätovné sčítanie hlasov. V pondelok rozhodne o žiadosti o anulovanie výsledkov. Rumunské úrady uviedli, že našli dôkazy o zasahovaní zo strany nepriateľských aktérov.
