Gesto kamarátov
„Matey za nich odohral iba priateľský medzinárodný turnaj a v júli 2023 začal byť z ničoho nič unavený, čo sme pripisovali tomu, že okrem 2- až 3-hodinového trénovania veľa cestoval,“ sťažka povie mamina. Od trénera dostal týždeň na zotavenie.
Počas neho si ako rodina urobili výlet do Česka, aj tam však iba posedával. „Posledné dni sa sťažoval, že ho bolia kosti a mal mierne zvýšenú teplotu,“ krúti hlavou Mária. K lekárovi si išli iba po vitamíny, odber krvi však všetko zmenil.
„Potom to už išlo raketovou rýchlosťou. Ako zlý sen. Ani som nestihla plakať. Ešte v ten istý deň večer o 23.30 Mateya prijali na onkohematologické oddelenie v Bratislave v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda. Odvtedy sa sny a plány zmenili na: žijem pre dnešok, plánujem maximálne po ďalšiu kontrolu na onkológii.“ Liečbu, hoci bola ťažká, zvládal ukážkovo aj vďaka fyzičke zo športu.
„Zo začiatku bolo potrebné dostať veľké množstvo krvi a trombocytov, čomu pomohli dobrí ľudia, najmä z našej hokejovej rodiny - krv bolo darovať veľa známych aj neznámych,“ opisuje mamina. Dojímavú solidaritu ukázali aj Mateyovi kamaráti, ktorí si oholili hlavy, keďže on o svoje vlasy pre liečbu prišiel.
Už po prvej sérii chemoterapie sa cítil oveľa lepšie, v decembri 2023 si bol aj zalyžovať či zakorčuľovať. Čakala ho posledná liečba. „Žiaľ, 9. októbra nám lekár oznámil, že v poslednom odbere našli blasty, ide teda o recidívu, chemoterapia teda stratila zmysel a jediná šanca je transplantácia krvotvorných buniek,“ rozplače sa Mária. A tu prišiel ďalší problém.
Pokračovanie článku na ďalšej strane >>>
