Toto všetko má v pláne pokiaľ by uspel v nadchádzajúcich voľbách o post primátora hlavného mesta. Bývalý minister kultúry a zahraničných vecí tvrdí, že električka mala do Petržalky už dávno jazdiť a to, čo sa v súčasnosti deje okolo budovania električkovej trate cez Dunaj označil za chaos. V rámci seriálu rozhovorov s kandidátmi na post bratislavského primátora prináša dnes Nový Čas rozhovor s Milanom Kňažkom.
Myslím si, že rozhodujúce bolo, že v Bratislave som zvíťazil a získal som najviac hlasov zo všetkých kandidátov. Aj ja, ale aj moji blízki na to logicky reagovali, aby som tú dôveru, ktorú som získal od Bratislavčanov, preniesol do funkcie, z ktorej by som mohol riešiť niektoré akútne problémy tohto mesta. Nebyť toho, určite by som nekandidoval.
Máte za sebou bohatú politickú minulosť, ste známy umelec. Aký je váš názor na kultúru v hlavnom meste?
Nespomenuli ste ešte jednu oblasť môjho života a to manažovanie, ktoré bude pre Bratislavu veľmi dôležité. Založil som a manažoval som ministerstvo medzinárodných vzťahov, viedol a založil ministerstvo zahraničných vecí a takisto som viedol i ministerstvo kultúry.
Navyše som pôsobil aj vo funkcii generálneho riaditeľa súkromnej televízie, takže naozaj veľká časť môjho profesijného života sa spája s manažmentom, často aj krízovým. Ak sa vrátim ku kultúre, kultúra nikdy nie je v poriadku a nikdy na ňu nebude dosť peňazí.
Bratislava ako hlavné mesto by malo mať na kultúru taký rozpočet, aby mohlo reprezentovať celú krajinu. Budem sa snažiť, aby sa Bratislava čo najčastejšie dostala do rodiny Európskej kultúry a na zoznam atraktívnych miest pre podujatia, ktoré ju teraz obchádzajú.
S kultúrou úzko súvisí aj PKO. Ide o jeden z problémov, ktorý v hlavnom meste posledné roky rezonuje. Aké máte plány s touto inštitúciou?
Problém je v tom, že sa to nerieši, že napríklad primátor Ftáčnik sa vyhýba súdnym pojednávaniam, potom to nemôže dopadnúť dobre. Je to zakonzervované a ani sa to nezrúcalo, ani to nestojí, a hlavne - neslúži to svojmu účelu. Ja teraz nehovorím, či ju treba zbúrať, alebo nechať, ale chcem riešenie. Určite to vyriešim tak, aby väčšina ľudí bola spokojná.
Takže mi nepoviete konkrétne, či ste napríklad za to, aby sa tá budova zbúrala?
Otázka nestojí, či sa to zbúra, alebo nie, ale ako sa to vyrieši. Nikdy sa nemalo stať, aby zodpovedný hospodár predal pozemok, na ktorom stojí jeho budova. Bratislava, samozrejme, potrebuje priestory na kultúrne podujatia. Či budú tam, alebo niekde inde, to ja dnes neviem, treba rokovať, dohodnúť sa, pretože ako sme pred pár týždňami videli, súd to v prospech mesta nevyrieši.
Jedným z projektov, o ktorých sa počas 4 rokov diskutovalo, je nosný dopravný systém a električka do Petržalky. V prípade, ak by ste sa stali primátorom, ako budete pokračovať v tejto oblasti?
Samozrejme, že nosný dopravný systém by mal byť založený predovšetkým na koľajovej doprave. Električka do Petržalky mala jazdiť už dávno. Zatiaľ tu však máme ešte nie celkom zbúraný most, električku odnikiaľ nikam s obratiskom. Pritom už keď sa v roku 2012 objednávali električky, tak sa vedelo, že budú obojsmerné.
Ďalej tu máme problém s pozemkom, kde podľa územného plánu schválili budovu, ktorá električke stojí v ceste. Je to chaos, ktorý pripomína komunizmus. Rozostavanosť bola vtedy znakom budovania a tak to vyzerá v Bratislave aj teraz. Pochopiteľne, že električka pôjde, ale nechcite odo mňa, aby som teraz nakreslil projekt.
Prevážate sa po Bratislave MHD?
Väčšinou jazdím autom, ale previezol som sa párkrát aj MHD. Viem, že je potrebné, aby v niektorých špičkových časoch boli hustejšie intervaly. Električkou som napríklad išiel, aj keď som odovzdával podpisy na kandidatúru za primátora. Ja som ale v Bratislave od roku 1949, a viem presne, ako sa vyvíjala doprava.
Ako ste na tom vy a bicykel, jazdíte na bicykli po Bratislave?
Mal som isté zdravotné problémy, ako napríklad operácie kolien vďaka istým dynamickým športom v mladosti, ale bicykel mám veľmi rád a určite budem podporovať, aby sa cyklistika v rámci našich možností stala plnohodnotnou dopravou. Všetko však treba robiť s mierou. Nemôžeme napríklad poškodzovať chodcov na úkor cyklistov.
Nemôžeme urobiť niečo také ako na promenáde Dunaja, kde nedávno bolo zrazené dieťa cyklistom. Nemožno jazdiť bicyklom tam, kde desiatky rokov fungovala promenáda pre peších. Na druhej strane autá nemôžu ohrozovať cyklistov, nestačí len na cestu nakresliť piktogramy, cyklotrasy musia byť riešené normálne, teda tak, aby sme neohrozili ani cyklistov, ale ani iných účastníkov premávky.
Projekty sú jedna vec, ďalšia sú financie. Kde by ich Bratislava mohla získať?
Najprv treba hľadať rezervy. Okrem iného ide o efektívne fungovanie úradu a inštitúcií. Ďalšie financie by Bratislava mohla získať z postavenia Bratislavy ako hlavného mesta. Ďalej, Bratislava dostáva peniaze podľa Štatistického úradu SR, ale reálne tu žijú desiatky tisíc ľudí navyše.
Plaťme mestám na podielových daniach toľko, koľko v nich reálne žije obyvateľov. Potom je tu množstvo pozemkov, na ktorých stoja vládne budovy a neplatia nájom. A takto by som mohol pokračovať. Rezervy sú.
Dragun sa vzdal v prospech Kňažka
Najmladší z kandidátov na bratislavského primátora Miroslav Dragun (nezávislý) stiahol svoju kandidatúru v prospech herca Milana Kňažka (nezávislý s podporou KDH, NOVA, Sieť, SDKÚ-DS a Most-Híd). „Bratislava potrebuje reálnu zmenu a potrebuje silného kandidáta, preto som sa rozhodol podporiť pána Milana Kňažka,“ vysvetlil stiahnutie svojej kandidatúry Dragun, ktorý sa aj naďalej uchádza o miesto poslanca v bratislavskom mestskom zastupiteľstve.
Rovnaký krok koncom októbra spravila aj strana Sieť, ktorá z novembrových volieb o kreslo bratislavského primátora stiahla svoju kandidátku Tatianu Kratochvílovú. O primátorskú stoličku sa v hlavnom meste teda uchádza už len osem z pôvodne desiatich kandidátov. (sita)