Ako si spomínate na Mikuláša, keď ste boli malý chlapec?
Spomínam si, že sme väčšinou Mikuláša presedeli pod stolom v strachu z čerta. Bol to taký pravý dedinský Mikuláš, keď ešte na Orave bolo kopec snehu a on normálne chodil na saniach, ktoré ťahali dva kone. Takže keď sa vonku štrngalo, s bratom sme utekali do kuchyne, sestra bola ešte veľmi malá. Potom, keď prišli k nám, tak sme sa pomaly osmelili a utrúsili sme nejakú básničku. Veľmi dlho sme žili v ilúzii, že sa to naozaj deje, a to bolo pre mňa krásne. Naši rodičia aj starká nám v detstve dopriali týchto ilúzií veľa a my sme na ne dlho verili. Pre nás nebol Mikuláš len nejaký ujo z dediny, ktorého sme potom spoznali. Bol to naozajstný Mikuláš, ktorý prišiel raz za rok, aj preto sme spod stola potom vyliezli, lebo by to bola hanba neprivítať takú vzácnu návštevu básničkou. (smiech)
Chystali ste si predtým čižmy a poslúchali ste viac než bežne?
V princípe sme poslúchali, aj keď sme, samozrejme, mali svoje detské vrtochy. Keď sa však blížilo mikulášske obdobie, atmosféra toho tajomstva nás nútila urobiť drobnosti okolo. Takže sme si vyčistili čižmy a dali sme ich do verandy, kde bola zima, pretože sa tam nekúrilo. Všetky tieto sviatky mali naozaj čarovnú atmosféru.
Ale s Mikulášom chodil asi aj čert...
No veď samozrejme, a to bolo najhoršie. Čert nosil reťaz a štrngal ňou. Aj teraz, keď sa o tom bavíme, si viem vybaviť ten zvuk, ktorý nás vlastne zahnal pod stôl. Najprv to bolo Mikulášovo príjemné: „Ho, ho hó, dobrý deň, pochválen Ježiš.“ A do toho to strašné štrnganie čertovou reťazou.
Recitovali ste im básničky, spievali ste alebo ste sa modlili?
Všetky tieto tri veci sme kombinovali. Nemám konkrétnu spomienku, ale vždy, kto čo mal v diapazóne, tak to vytiahol. Básničku, ktorú sme sa učili v škôlke, alebo to bola pesnička z kostola. Dodnes poznám naspamäť celý Jednotný katolícky spevník, lebo som miništroval do 20 rokov. Boli sme aktívni aj v jasličkových pobožnostiach, takže aj odtiaľ sa na nás veľa nalepilo, alebo sme povedali modlitbu. To boli také tri groše, za ktoré sa dali kúpiť tie darčeky, ktoré nám tam potom Mikuláš nechal.
